Voľby sú už definitívne za nami, všetky vášne už viac-menej opadli a preto môžem o veciach hovoriť bez obáv z podnietenia prehnane búrlivých diskusií. Začnem pekne po poriadku, a to kampaňou. Čo to kampaň vlastne je a načo je vôbec dobrá? Majú budovaťeľské heslá, otcovské úsmevy a dušu objímajúce pohľady z dielní grafikov takú účinnosť, že každé štyri roky strany neváhajú minúť na ich vyhotovenie nemalé prostriedky? A tá rôznorodosť foriem... Z rádia, z televízie, na internete, v poštovej schránke, na bilbordoch v mestách, mítingy. A každým týmto kanálom sa hrnie úplne rovnaký obsah. Nuž čo, nazvem to jednotvárnosť rôznorodosti, alebo znásilňovanie potenciálneho voliča. No čo tá účinnosť? Ako to vlastne funguje v mysli ľudí? Čo sú kritériá podľa ktorých sa rozhoduje? Predstavme si situáciu, kde by všetci slovenskí voliči stáli pred takým malý kopcom a na ňom by bol jeden veľký bilbord s nejakým heslom. Nemôžem si pomôcť, ale podľa mňa by sa začali všetci akurát tak smiať a tí, nazvime ich bojovnejší, by bilbord expresne zrušili alebo patrične upravili. Teda treba vziať inú sitáciu, takú, kde pred bilbordom je len jeden Slováčik. Nemôžem určite povedať, že všetci, ale väčšina by sa aspoň na chvíľku zamyslela. No nie? Kto je ten človek na bilborde? Poznám ho už? Čo spravil v politike? Súhlasím s ním a s jeho názormi, programom? A tak ďalej. Závery by urobil podľa toho, aké by boli odpovede na tieto otázky. Čiže kampaň je frontálny útok na vedomie a podvedomie jednotlivca s cieľom mu implantovať ani nie tak názory ako skôr určitú hybnosť nejakým smerom. Vášeň, jednoducho povedané. Implantovať preto, lebo sa používajú alebo nič nehovoriace vety, alebo len postulované a bežným človekom neoveriteľné informácie, žiadne alebo len príliš málo serióznych argumentov. A nad týmto stále a vždy bude visieť otázka, a spýtam sa ju aj do tretice. Aký to má efekt a význam? Odpovedať musí každý sám za seba, moja odpoveď je až v poslednom odstavci. Ale predpokladám, že ste postrehli môj nesúhlas s formou kampane ako sa zvykne robiť. Medzi riadky som chcel vtesnať otázku: Za koho politici nás, voličov majú, že vždy a znova nám tlačia do hláv kaleráby? Pod kalerábmi mám teraz na mysli čisto len už spomínané kampaňové heslá a podobné omáčky.
S tohtoročnej kampane na Slovensku som znechutený, aj z tých dôvodov, ktoré som už spomínal. A to si predstavte, že toto bola len moja prvá kampaň. Radšej ani nemyslím nato čo si budem myslieť keď to budem počúvať po desiaty krát... No ale k veci. Kampaň sa podľa môjho názoru začala už dlho pred oficiálnym začiatkom. Už koncom minulého roka zhustli vzájomné útoky politikov nad bežnú hranicu. Myslím si, že začali opozičné strany, konkrétne SDKÚ. Tendre, predraženia, poznáme to. Adresát bol jasný, koalícia. Koaliční politici sa bránili argumentami, ktoré sa dali, ale niektoré aj nedali overiť. Zo začiatku sa správali serióznejšie a vecnejšie. Samozrejme, že SNS je špeciálny prípad... Netrvalo to ale dlho a aj koalícia začala častovať opozíciu negatívnymi výrokmi, a takáto "blatová vojna" trvala až do volieb. Treba ale povedať, a to mi dá asi každý za pravdu, že oveľa oveľa viac "blata" pristálo na hlave koalície, hlavne SMERu. V súvislosti s blatovou vojnou by som rád zdôraznil jednu vec. Politik A povie politikovi B, že kradne. Politik B najprv začne vyťahovať všetky čísla, ktoré vysvetľujú danú situáciu a povie politikovi A, že klame. Politik A povie že, nie, to politik B klame, a ešte ktomu aj kradne. Politik B už naštvaný začne politikovi A vyťahovať pred nos že aj on kradol ešte pred tým. A politická kultúra je na dovolenke na Havaji. To je len taký zjednodušený model toho, ako sa na Slovensku v politike medzi sebou komunikuje. Komunikuje sa nie vecne, tak aby sa daný problém vyriešil tým najlepším spôsobom, ale komunikuje sa negatívnym spôsobom, lebo tak je potom najväčší vplyv na voliča. Takto vznikajú krčmové reči. On kradne! To je boľševik! Komunista! Eštebák! Železničiar! Káčer Donald! A hento! A toto! A zdravý rozum tiež odcestuje na Havaj.
Čiže dospel som k záveru, že kampaň a všetko s ňou spojené je úplne zbytočné a zaobišli by sme sa aj bez toho. Nech sa strany prezentujú svojimi skutkami a nech hovoria o nich, nech hovoria čo oni urobili dobre. Nech ponúknu v prvom rade svoje riešenia a až potom kultivovane o nich diskutujú s druhou stranou s jediným cieľom, a to je blaho Slovenskej republiky. Tak je to v poslaneckom sľube, či nie? A ľudia nech neveria rečičkám, ale skutkom. Potom je už jedno či sa rozhodnú pre tú alebo onú stranu, pretože rozhodnutie sa podľa skutkov danej strany, je rozhodnutie sa rozumom a nie vášňami. Potom aj takýto človek dokáže s konštruktívne debatovať s človekom, ktorý má iné názory, aj keď sa nie na všetkom zhodnú. Povedzte ľudia, no nebolo by nám dobre?
Komentáre